Potom, o pár rokov a pár šedivých vlasov neskôr, mi jedno dieťa, vlastne už žieňa takmer dospelé, povedalo, že moje názory neberie, pretože sú ešte z "čias komunistov" (jej výraz pre niečo až príliš staré) a tým pádom nepoužiteľné a trapné. Na tieto Vianoce som dostala knižku. Hneď v úvode bola veta, pri ktorej som spozornela: " Chytrost bábě nepomůže, když jde kolem mladá kůže". Zamrazilo ma...Ja naozaj vek tak dôležitý? Naozaj musím pri každých narodeninách zvažovať, čo ho priznám? A vtedy mi to zaplo. Môžem robiť veľa vecí so svojím telom. Môžem si zmeniť farbu vlasov, dokonca i očí. Môžem si dať preoperovať nos. Môžem schudnúť, môžem pribrať. Môžem takmer čokoľvek. S čím neurobím vôbec nič, je môj vek. Ide úplne mimo mňa. Takže nemá zmysel si nad tým lámať hlavu. A vyplýva mi z toho toto: Je úplne jedno, koľko mám rokov, pokiaľ ma poteší čerstvo napadaný sneh. Je úplne jedno, koľko mám rokov, pokiaľ dokážem krásne blbnúť so svojimi priateľmi. Je úplne jedno, koľko mám rokov, pokiaľ ma dokážu dojať "obyčajné"maličkosti. A je úplne jedno, koľko mám rokov, pokiaľ je na svete niekto, kto mi povie "mám ťa rád". Mám tridsaťtri rokov (ešte cca osem mesiacov ich budem mať). Vraj najlepšie roky a pre niekoho úplný "zasran". Celkom možné, že na takýto článok nemám ešte nárok. Ale ja verím, že rovnaké veci budem tvrdiť aj o päťdesiat rokov. Viva la vita!
21. jan 2008 o 08:16
Páči sa: 0x
Prečítané: 896x
Ach jo...
Na tridsiate narodeniny som dostala od sestry (ktorú mám aj tak rada a rozumiem jej zmyslu pre humor) krém proti vráskam.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(7)