Od júna pracujem v detskom domove a som presvedčená, že je to (pre mňa) najlepšia práca na svete. Prečo, to sa mi zdá zbytočné písať, ale aspoň v skratke - stretávam sa so smutnými osudmi detí, ale mám možnosť tým deťom lásku dať a aj nejakú dostať. Že dávam, viem, že dostávam, dúfam. Naozaj som vďačná, že sa môžem toho zúčastňovať.
Takže ďakujem:
- deťom, že sú také, aké sú, i keď by som bola radšej, keby mohli byť v rodinách,
- mojej šéfke Ivke za to, že je správnou ženou na správnom mieste a že sa rozhodla prijať ma, i keď som jej svojou požiadavkou trošku skomplikovala život,
- našej sociálnej pracovníčke Evke za to, že všade, kde sa objaví, je veselo,
- mojim kolegyniam denným vychovávateľkám Majke, Evke a Lucke za to, že mi pomohli vždy, keď bolo treba (a bolo treba),
- mojim kolegyniam nočným vychovávateľkám Lenke a Macke za to, že chodia do práce s úsmevom, aj keď je to takmer každú druhú noc,
- našej gazdinke Helenke ze to, akým spôsobom sa o nás stará ( keď mi v nedeľu poobede oznámi, že mám nachystanú kávu, je to pre moje uši rajská hudba),
- všetkým dohromady za to, akú atmosféru vytvárajú, ako im záleží na "našich" deťoch, za optimizmus, za to, že sa s nimi môžem rozprávať o čomkoľvek, že sa môžem s nimi zasmiať.
Kočky mám vás rada!